Až donedávna sa mi to zdalo celkom v poriadku. Pokiaľ sa mi nenasťahovala nová spolubývajúca do podnájmu. Býva u mňa síce len pár dní, ale už ma stihla počastovať otázkou, či to ako každý večer sedím pri notebooku, či mi to v práci nestačí...?
No ono je to proste fantastické. Napriek tomu, že sa mi odsťahovalo viacero kamarátov do zahraničia, môžem sa s nimi hodiny rozprávať, ako keby neboli bývali nikdy odišli.
No a všetko má svoje plusy aj mínusy. Na mne je to bohužiaľ vidieť už z diaľky...a sú to kruhy pod očami. Pokúsim sa dnes spraviť svoj osobný rekord a ísť spať pred polnocou...